Deň Zeme 2020


Pôvodne som si na tento deň nechystala nič "ekologické" čo sa nejakej témy týka. Dôvodov bolo viacero. Tým hlavným asi to, že sa snaha o ekológiu a život v súlade s prírodou stala súčasťou všetkých našich dní. 22. apríl tak nie je ničím výnimočným. Druhým dôvodom bolo aj to, že našu staršiu dcéru mimoriadne stresuje stav, v akom je naša planéta a pocit, že neviem zmeniť ľudí okolo seba. Pridávaním ďalších informácií o tom, čo všetko ľudstvo pokazilo, ju znovu len vraciam do stavu frustrácie. 


Nakoniec sme si ale predsa len niečo nachystali. Najprv sme začali tým, prečo takýto deň vznikol, kedy a aký to malo pre budúcnosť význam. Popri tom sa dievčatá učili hľadať kľúčové informácie a vlastne celkovo využívať internet ako zdroj informácii. Aby zistili, kedy sa Deň Zeme oslavoval prvý krát (a nebol to 22.4.), naučili sa, že stačí ak do vyhľadávača zadajú ako kľúčovú frázu Deň Zeme, že je zbytočné písať tam celú otázku.



Potom sme sa bavili o tom, čo zaujímavé o našej Zemi ako o planéte vieme zistiť. Niektoré veci boli priam prekvapivé a často nás odviedli k diskusii úplne mimo. Napr. keď sme si prečítali, že britská kráľovná v súčastnosti vlastní 1/6 sveta. Dievčatá fascinovala aj informácia o tom, že ak by bolo možné vybudovať tunel cez jadro Zeme, voľným pádom by boli na druhej strane za približne 40 minút. O tom, že naša Zem má veľa "naj" niet pochýb. My sme ich všetky popri čítaní hľadali v atlase. Dievčatá sa tak učili pracovať s registrom alebo indexom a orientovať sa mape pomocou geografickej siete (H2, I4). Takto nejako sme trávili naše ráno.



Potom sme sa vybrali smerom k obnoviteľným zdrojom. Začali sme od základov s tým, čo je to energia, akú energiu využívame, akú poznáme a ako ju vyrábame. Potom sme si povedali, že zdroje pre výrobu energie sú v základe dvojaké, obnoviteľné a neobnoviteľné. Nechala som dievčatá, aby mi samé hovorili, čo môže byť zdrojom energie a zaradili to podľa nich do správnej kategórie. Pojmy sme si písali na kúsok papiera. Prihodila som im k tomu aj pár obrázkov, pretože som vedela, že si asi na všetky možnosti nespomenú. Prešli sme si aj výrazy v angličtine, aj také, ktoré v slovenčine patria medzi cudzie slová - napríklad sme si vysvetlili, čo je fosílny, geotermálny, reduce, reuse a pod. Slovo fosília bolo dievčatám známe a tak odvodiť od toho fosílne palivá alebo fosílne zdroje energie až taký problém nebol. Čítali sme o tom, ako vzniklo uhlie a ako ropa, z čoho dievčatá okamžite pochopili aj to, čo znamená, že sú neobnoviteľné.


Mňa mrzí len to, že sú tieto alternatívy pre bežného človeka stále drahé a keď si chce úplne bežná rodina ako my zariadiť ekologickejší život, jednoducho na to nemá. Vadí mi, že je pre mňa finančne jednoduchšie na ekológiu kašľať. Ešte trošku ma trápi, že nie všetko, čomu hovoríme ekologické naozaj ekologické je. Keď sused zakúri svojím "ekologickým" kotlom na tuhé palivo, ja mám doma smrad ako na opekačke, takže silne pochybujem, že je to pre ovzdušie naozaj prínosom.


Najviac diskusie sme pri triedení zdrojov mali okolo pôdy. Je obnoviteľná alebo nie? Samozrejme, nie je, ak sa na ňu pozeráte ako dospelák. Pre deti, ktoré poznajú princíp fungovania kompostéru, to až také jednoznačné nie je. Mne samej to došlo až pri ich argumentoch, ktoré mali hlavu a pätu. Odkedy kompostér máme, produkujeme menej komunálneho odpadu. Tento rok sme si prvý krát pri jarnej úprave hriadok, vlastný kompost zamiešali do pôdy. Takže áno, čiastočne je pôda obnoviteľná, ale určite nie v takom rozsahu, aby pokryla potreby Zeme. Tak sme sa pri pôde a kompostovaní zastavili, prešli sme si, ako má vyzerať správe organizovaný kompost a keďže do procesu v našom kompostéry  vidieť nie je, založili sme si taký mini kompostér v obývačke. Tento je naozaj mini, pretože za pár dní chceme proces odsledovať. 


Minikompostér sme si spravili nasledovne.

Potrebujeme:
uzatvárateľné plastové vrecko (žiaľ s papierom by sme si nepomohli, ešte možno v sklenej fľaši by to šlo)
slamku (najlepšie bambusovú, ale minuli sa nám, takže sme dali obyčajnú, ktoré sa nám odkedy máme sklenené akosi nedarí minúť)
trochu vody
papierovú lepiacu pásku
veci do kompostu



Pri tom poslednom zo zoznamu potrebných vecí som do taniera vysypala všetko, čo bežne do kompostéra patrí a nechala dievčatá povedať mi, čo vedia rozoznať. Ingrediencie som nakrájala a nastrihala naozaj na maličké kúsky, aby sme proces kompostovania mohli vidieť čo najskôr. Dievčatá teda odhalili trávu, suché listy, zeleninové a ovocné šupky,  kúkok dreva - konárik, kávu, sypaný čaj, škrupiny od vajíčka, kúsky papiera aj kartón na vajíčka (ten sivý, nie tie farbené). Nasypali sme všetko do zatváracieho vrecka a doliali troškou vody. Prečo vody? Hniloba je to, čo chcem a voda tomu pomáha. Do vrecka sme strčili slamku tak, aby ju dole nič neupchalo a hore aby vytŕčala. Prečo slamku? Aby sme do minikompostéra dostali aj vzduch, pretože chcem proces správny. Netreba sa báť, správny kompost nesmrdí. 


Vrecko sme čo najtesnejšie okolo slamky uzavreli. Prilepili sme ho papierovou slamkou na sklo - okno, o ktorom vieme, že je najslnečnejšie, yba sme zabezpečili teplo. Budeme čakať. 


Keď naša domácnosť prechádzala procesom "ekologizácie" veľa som zmenila, aj keď to zďaleka nie je ideál. Nemôžeme si dovoliť nakupovať vždy čerstvé a lokálne potraviny, čo je úplne na hlavu, keďže práve tie by sme mali podporovať a neviem obmedziť toľko plastových obalov, koľko by som chcela. Želala by som si, aby bolo normálne nakúpiť ekologicky, regionálne a bio na jednom jedinom mieste. To, koľko plastov naozaj používame sa ukázalo po tom, čo sme všetko u nás doma začali triediť a kompostovať. 



Potom nastúpila druhá fáza. Láska k svetu, prírode, i k sebe samým. To je pre deti veľmi prirodzená činnosť. Ja vám síce na záver článku ponúkam pár kníh, ktoré vám s ekologickou problematikou pomôžu, ale zo skúsenosti viem, že takmer každý príbeh z kníh je tak trochu ekologický, ukazuje na lásku k živému, na starostlivosť, ochotu, všímavosť a činnosť. Deti ju prirodzene nasávajú a hlavne, opakujú po nás. Buďme im dobrým príkladom, vezmime ich so sebou ku košom na triedený odpad, nosme si my samy sklenenú fľašu a plátenú tašku, prekročme dážďovku, dvihnime papier zo zeme.... Potom sa vám možno stane to, čo nám včera. Okolo nášho plotu zbierala strašia pani bylinky. V košíčku mala prvosienky, pľúcnik, žihľavu. Pôsobilo to až poeticky. Baby ju ale pozorovali veľmi intenzívnejšie a videli, že po nej nič nezostáva, že jednoducho nenechala na kôpke ani jedinú kvitnúcu prvosienku. Prekrikujúc sa ku mne bežali: "Mami, tá pani nenechala ani jednu prvosienku pre včielky a na semienka. Budúci rok tu nezakvitnú. Mala by sa mala hanbiť!" V prvej sekunde som sa hanbila ja, lebo ich bolo určite počuť, v druhej som si ale želela, aby kričali hlasnejšie. Keď niekto zbiera bylinky a má k tomu už aj svoj vek, mal by určite ísť príkladom. 



Nuž, posledným mojim krokom bude šírenie osvety. Nebuďme chamtiví, upracme si svoj život, aby nám žiarlivé oko neubiehalo k susedovi, buďme dobrým príkladom svojim deťom a tešme sa s maličkostí, berme si len koľko potrebujeme a skúsme vrátiť viac, ako sme si vzali. Zasaďme k okrasným kríkom aj pár lúčnych pre hmyz. Toto je hádam tá najvhodnejšia doba a príležitosť, akú nám Zem poskytla.


Na záver ešte sľúbené tipy na knihy:
1. Chráňme našu planétu od vydavateľstva Fragment - je dobrým návodom ako šetriť zdrojmi, recyklovať od tých najbežnejších vecí




2. Veľká kniha eko aktivít tiež od vydavateľstva Fragment je zdanlivo kniha ekologická, ale nielen to, pri solárnych paneloch pracujú deti s percentami, pri stránke o fosílnych palivách zistia v jednej jednoduchej vete z čoho je ropa, aktivity sú pritom rôznorodé obsahovo i vekovo.


3. Ako to funguje...Životné prostredie z vydavateľstva Foni books je nadstavbou, obsahuje podrobnejšie informácie, viac textu, ale aj názorné ilustrácie


4. Veľkoformátová kniha Prieskumník oceánu od vydavateľstva Bambook - Grada je síce o oceánoch, ale veľká pozornosť sa venuje ich ochrane. Dnes sme s dievčatami hovorili aj o tom, že si nemôžeme myslieť, že čo je v oceáne sa nás nijako netýka, že svet je prepojený viac, ako sa nám na prvý pohľad zdá. Aj naše vrecúško od cukríkov, vyhodené v prírode, môže skončiť v oceáne.
5. Kniha Anna od Josteina Gaardera je príbeh o tom, ako bude vyzerať svet o pár desaťročí, ak sa nezmeníme. Je to také "must have" pre všetky staršie deti, myslím že tak 12+ by bolo už akurát. Pre skúsenejšieho čitateľa aj skôr. Je to príbeh, ktorý hádam bude motivovať aj takých tých ľahostajných...
6. Volám sa Gréta od Ikaru si Tamarka vybrala sama. Kniha ukazuje na to, čo robíme zle a čo treba zmeniť, vysvetľuje, o čo hnutiu okolo Grety Thunbeg ide, je vedecká a opiera sa o fakty a pre našu dcéru je to ešte sústo - preto to čítame spolu po krátkych častiach a ja veľa vysvetľujem. Takže tak skôr 11+.
Pridať ale môžete čokoľvek o prírode, oceánoch, pralesoch, vode, ľadovcoch a ohrozených druhoch.

Ak by ste potrebovali náš "web hunt" o tom, ako Deň Zeme vznikol, stiahnuť si ho môžete tu. A ak by ste chceli naše zaujímavé fakty o Zeme, tak tie sú zas na tomto odkaze.


Komentáre

Obľúbené príspevky