Prečítané leto 6. týždeň

O pečení


Pri čísle 6 mi už stíska srdiečko. Čas sa nám kráti, maminka pôjde čoskoro do práce a príležitosti na hranie a čítanie bude menej. Tak si to teda poďme ešte užiť.

Rozmýšľala som, ako poňať tému tohto týždňa. Pečieme totiž takmer stále, často krát sa na tom baby podieľajú. Pamätám sa, ako som si pár týždňovú Terezku vykladala v lehátku na linku, Tamarku posadila veľa a varilo sa. Vtedy to bola z núdze cnosť. 





Dnes je to už inak. A aj keď máme klasický pracovný týždeň, kuchyňa je miesto, kde sme stále. Ja varím rada a rada kadečo skúšam, nie vždy sa zadarí. Nie vždy sú dievčatá nadšené, ale nechcem ich viesť k predsudkom. Nenútim, ak vidím, že to teda naozaj nejde. Ale ak vymýšľajú, som nekompromisná. Inak by sme jedli len špagety, pečené kura a palacinky.

Téma nám krásne zapadla aj do týždňa, v ktorom má Tamarka narodeniny. Takže torta je u nás v procese. Chcelo to ale niečo iné. Vymyslieť niečo nové ale vobec nebolo jednoduché. Vďaka Prečítanému letu som sa ale odhodlala urobiť niečo, čo som vždy chcela, ale nikdy neskúsila. Vzali sme tento týždeň od základov. Hľadali sme odpoveď na dve otázky: Odkiaľ prichádza chlieb a ako vzniká syr. Nie som žiadny chemik, nechce sa mi o procesoch ani čítať. Tento krát som sa ale rozhodla, že si to skúsime s babami poriadne pozrieť. Zázračne jednoduché veci, také bežné v regáloch obchodov. A pritom ich výroba nie je až taká samozrejmá. Som rada, že sme sa do toho pustili. Popri tom sme si samozrejme upiekli aj nejaké tie naše klasické dobroty (šišky a dukátové buchtičky, marhuľový koláč, aj kokosovo-kakaové keksíčky), veď si zaslúžime odmenu.



Popri tom všetkom sme si na chladnejšej teraske aj čítali - maminka si vyložila nôžky. Už dlhšie nám na polici ležala kniha v sladučkom obale s ešte chutnejšími kresbami - Priateľstvo plné koláčikov. Cukor a škorica. Mala som obavy pustiť sa do nej, preto som ju na tej polici nechala tak dlho čakať. Bála som sa, že to bude sklamanie, že obal zavádza. Som ale rada, že prišiel tento týždeň O pečení a ja som ju vytiahla. Príbeh sa síce odohráva v hlave o niečo staršieho dievčatka, ktoré už má aj iné starosti než majú naše baby, nás ale zaujalo niečo úplne iné. Dievčatá počúvali veľmi pozorne, vnímavo, ani prestávku si urobiť nechceli. Zaujali ich všetky tie koláčiky, príbeh o otváraní pekárne (čo bol mimochodom kedysi aj môj sen), smradľavý kvások a voňavý chlieb. 





Príbeh ich zaujal natoľko, že si Terezka stihla pred spaním ešte zriadiť pekáreň na komode v jedálni a Tamarka si vypýtala ďalšie dve časti príbehu o Priateľstve plnom koláčikov k svojim blížiacim sa narodeninám. Srdce mi plesalo.


Vrátili sme sa aj ku knihe Potraviny známe neznáme. Vždy sa vrátime k nejakej tej exotickosti, čudnosti, zaujímavosti. 



Niektoré informácie boli veľkou novinkou aj pre mňa. Vedeli ste napríklad, že banánová šupka je skvelým hnojivom? Že existuje ďatľa, ktorej sa hovorí cadillac?  Že kokosový nektár je základom kokosového cukru a musí sa zberať len ručne? Že píniové oriešky vlastne nie sú orechy ale semená borovice? Kniha poskytuje množstvo informácií zaujímavo, takže vás nečakajú žiadne nudné dlhé príbehy o pôvode nejakého ovocia, ktorého meno neviete ani vysloviť. Kvôli nej sme museli zasadiť ananás do kvetináča. Olivová tapenáda je pre mňa nebíčko v papuľke a tak som babám ukazovala, že: "Aha, aha, aj v detskej knihe o nej píšu. Ak píšu, musí to byť dobré aj pre deti...". Zatiaľ ale nezabralo. 



K tejto téme nezvyčajností sa nám výborne hodil aj časopis Raketa, ktorý som mala dlho vo wishliste a tento týždeň prispel k tomu, že sa u nás ocitlo práve číslo o jedle. Podporil tie čudnosti do krajnosti. Baby najviac znechutila káva z hovienok, zvlášť ak sa maminka priznala, že už takú pila.

Aj knihu Vieš, čo ješ? sme mali kúpenú už dlhšie. Kúpila som ju v záchvate vysvetľovania toho, čo zdravé je a čo nie. Keď sme si ju ale prešli, zistila som, že väčšinu vecí, ktoré kniha ukazuje v ich pravom svetle, vlastne nejeme a ak, tak naozaj len výnimočne. Na knihu čas ale určite ešte príde, keď baby podrastú.





Čáry máry v kuchyni od Evy Chupíkovej sme si zaobstarali pre tie nádherné ilustrácie, prekrásnu jednoduchosť a milú dušu. Je prehľadná, motivačná, dievčatá hneď upútala. Jej členenie na ročné obdobia je priam dokonalá, najmä keď by sa mal klásť dôraz na ekologické a do budúcnosti udržateľné hospodárstvo. Je dôležité naučiť deti, že nemusia mať jahody v zime, že to nie je to prirodzené.

Ako vzniká syr?
Aby sme ale uchopili tému tak, aby v nás zostala čo najdlhšie, chcelo to zapojiť ruky. Prvé, do čoho sme sa pustili, bol domáci syr žervé. Mala som naozaj strach, že sa nepodarí a ak sa podarí, že ma s ním dievčatá pošlú kade - ľahšie. Nič to, postup vedieť môžu a môžu sa pri ňom naučiť aj to, čo sú mililitre, litre a ako ich odmerať. Doteraz som im totiž suroviny vážila a odmeriavala ja. Aby sme si postup pamätali, spravili sme si jednoduché rovnice. Čo k čomu patrí, aby vzniklo to, čo potrebujeme. 





Našťastie nemajú dievčatá žiadnu laktózovú intoleranciu alebo nejaký ten odpor k mlieku. Práve naopak. Biely jogurt síce nie je ich prvou voľbou, ale ja ho nenápadne pchám, kde sa dá. Postup tak jednoduchý, že to naozaj zvládne aj malé dieťa. Už bolo treba len počkať. Oplatilo sa. Dievčatá boli prekvapené, koľko "vody" z jogurtu stieklo. Odmerali sme si to, aby sme to vedeli celkom presne. Žervé však muselo ešte na svoju chvíľu počkať. V rúre sa totiž piekol domáci kváskový chlebík.






Ako rastie chlieb? 
To by človek nepovedal, koľko je za krajcom chleba práce. Edičné centrum Lipka vydalo CD, na ktorom je veľmi pekne cesta chleba opísaná. Pre dnešné deti je naozaj veľmi dôležité porozumieť hodnote ľudskej práce, pochopiť príbeh každej potraviny, či veci, s ktorou narábajú, vážiť si úsilie iných, snažiť sa o vlastnú aktivitu. Tak som ich tento týždeň nechala upiecť chlieb samé. Ja som len asistovala. Kvások je s nami už od februára, dlho to bol pokus a omyl a vždy som pri tom bola radšej sama. Až kniha Priateľstvo plné koláčikov ma primälo k tomu, aby pri tom dievčatá boli. Kniha o chlebe pojednáva tak krásne, stotožňuje ho s povahou človeka. 






A tak ako pri syre, aj pri chlebe sme si urobili jednoduchú rovnicu o tom, ako sa robí kvások. Tamarke kvások smrdí, Terezke vonia, obe ale vôňu čerstvo upečeného chleba milujú. Je to práca, ktorú si treba plánovať, mať na ňu čas a pokoj, lebo chlebík to vycíti. Dievčatá som nechala upiecť chlebík menší, semienkový, podľa knihy Kváskovanie, ktorú v tomto týždni rozhodne odporúčam každému, kto sa myšlienkou kváskovania zaoberá. V nedeľu sme kvások nakŕmili, v pondelok pripravili základ a v utorok chlebík upiekli.








A potom to prišlo. Odkrojili sme z chrumkavého domáceho chlebíka a natreli si ho domácim žervé. Posypali pažítkou, jemne osolili, pridali domáce paradajky. Ja lepšie jedlo naozaj nepoznám. Zaslúžená odmena, dobrý pocit a zdravie v brušku. Všetkým nám veľmi chutilo.



Ešte v ten istý večer sme zarábali na ďalší chlieb. "Mami, ten, čo mám tak rada - zemiakový, dobre?" Och, srdce mi šťastím išlo z hrude vyskočiť.

V chladničke na nás čaká ešte domáce mliečko. Ono vlastne čaká na smotanu, z ktorej sa chystáme vyrobiť pravé domáce maslo. Sama som zvedavá. 


Pamätám si to ešte zo svojho detstva, u babky, keď šiel dedko ráno na mlieko od kravičky a potom z neho babka "mútila" maslo. Uvidíme, či sa podarí aj nám. Našťastie môžeme použiť mixér, lebo tak ako moja babka by som to isto nedala.

U nás sa už zas riadne oteplilo a tak som rada, že sme tento pekárenský týždeň začali už počas víkendu. 

Komentáre

Obľúbené príspevky