Snehová vločka


Snehu nikde. Blata až po kolená. Tak nám neostávalo nič iné, len si ho nejako urobiť doma. Keď sme sa o snehu bavili pred rokom, aj sme si vyrobili umelý. Túto zimu sme sa bližšie pozreli na snehové vločky. Inšpirovala nás k tomu jednak bezsnehová zima, ale aj Bublina č.3. Popravde, je to môj miláčik už od jeho vzniku. Bola by škoda článok o snehových vločkách nevyužiť a tému nerozvinúť. Pridali sme aj Veľkú knihu snehu a ľadu, ktorá je teda podrobná až až. Nesmela chýbať aj naša obľúbená Kvapôčka  - tento krát o tom, ako sa z nej stala snehová vločka.



Najprv sme si prečítali článok v Bubline o tom, ako vločky vznikajú, aké sú medzi nimi rozdiely. 


Vytlačila som tabuľky s rôznymi tvarmi vločiek. Neuveriteľné, čo príroda dokáže. Pozreli sme si aj pár videí na youtube o tom, ako sa vločka tvorí pod mikroskopom. Natrafili sme aj na video o tom, ako vznikla prvá fotografia snehovej vločky. Veci nevídané. Dievčatá si to púšťali znova a znova.



Aby sme v procese vzniku snehovej vločky mali jasno, urobili sme si o tom malú knihu. Tamarka si precvičila písanie a Terezka sa snažila o čo najstručnejšie vety, aby sa sestra príliš neunavila. Vedeli ste, že na to, aby vznikla vločka snehu alebo kvapka vody, potrebujete prach, respektíve prachovú časticu? Konečne sme som na prachu našla aj niečo pozitívne . 


Zastavili sme sa aj pri téme merania teploty a pri tom ako funguje teplomer. Na chvíľu sme ho strčili aj von a zistili sme, že žiadne vločky padať nebudú. Teplomer nám ukazoval 10°C. V januári!!!



Pôvodne som sa chcela venovať uhlom vo vločkách, ale zistila som, že uhlomer, ktorý som dlhé roky mala doma, vzal nohy na plecia. A tak budeme uhly počítať inokedy. Aby ale matematika neprišla skrátka, tvorili sme vločku aspoň z geometrických tvarov. Možno by ste si mysleli, že je to vec jednoduchá, ale nie je. Aby vám vyšla pekná vločka, musíte sa s tvarmi a súmernosťou predsa len trošku pohrať.



Na záver sme si ešte vyrobili deti chytajúce snehové vločky jazykom. Už len aby sme si to mohli ísť vyskúšať aj my samé. Ozaj, rozvíjali sme aj schopnosť pochopiť, že hlava v záklone nemôže mať oči a vysvetľovali sme si prečo.



K obedu boli u nás aj palacinkové snehové vločky a na okne nám pribúdajú nové a nové papierové vločky. Vedieť narábať s nožnicami chce prax, preto sa nej intenzívne pracujeme. Moja profesionálna deformácia totiž nepustí. Neverili by ste, aký problém s vystrihovaním majú decká na druhom stupni.



Škoda len, že to pani Zima ešte naplno nerozbalila. Hádam to už čoskoro príde.

Komentáre

Obľúbené príspevky